Tuesday, December 23, 2014

A failed Surprise

Here is one fun fact about me: I don't like surprises. 
And no, I am not just saying it, I really mean it.

If there is one thing I have learned in my short life so far, is that you should never expect anything of anyone if you want to avoid a disappointment. That is a rule I live by.

So I genuinely don't expect others to give me anything or surprise me in any kind of a way.

Don't get me wrong, I do appreciate it when people put an effort into something that they think will make me happy and I like it when people do something special for me. But if you are planing on surprising me with something, then you better keep it a secret till the very last second because I absolutely don't like knowing that something is about to happen without knowing what exactly.

Like say you wanna throw me a surprise birthday party, then go for it.
BUT don't ever mention anything about it before it happens. No hints or clues like: 
XY: "Oh I can't wait to see your face on Friday!"
Me: "My face? On Friday? What? Why? What is happening on Friday?"
XY: "Nothing, I said nothing."

NO, you did not! And it is too late to pretend like nothing happened.
>.<

I will go crazy trying to figure out what this whole "surprise" is all about. And I will most probably set my expectations really really high and then end up being disappointed in the end...

Which brings me to this letter that I got today:



To be opened on December 25th. No name, no address whatsoever. The only thing I know is that it was posted from Bratislava on the 18th.

I have been trying to figure out who sent it to me for the past 7 hours without any luck. 

The first person I thought of was my boyfriend but like he pointed out to me, he doesn't know the exact address to my parent's place (or at least he didn't know until today). Also the only thing I managed by asking him about it is to make him suspicious and worried, as he is so overprotective of me and was obviously as confused about it as I was.

So I tried to think of all the people who live in BA and know my address. The list only contains two names of my close girlfriends and both said they didn't send me anything. I am as clueless as I was seven hours ago and the more I think about it, the less I like it.

See, this is why I don't like surprises! They make me paranoid and suspicious.
Not to mention crazy.

I guess that whoever sent this to me has only the best intentions in mind, but I'm afraid I will have to ruin the surprise and open it before the 25th, 'cause there is no way I will be able to wait another 29 hours going crazy like this.

And it is pretty much just a simple letter, no drugs or a bomb or anything else harmful, but I just don't have a good feeling about it, I really don't...

Update: March 14, 2015
Just realized that I never went back and explained who I got it from.
Turns out the letter was sent by Zuzka, my colleague, and we got a good laugh about the whole situation in the end :)

Sunday, December 21, 2014

Dell Christmas Party ♡

Už som Vám tuším spomínala, že sme v práci mali začiatkom mesiaca Vianočný večierok, všakže? :) A spomenula som Vám už aj, že to bol jeden z najlepších večerov v mojom živote? :)

Tešila som sa naň ako malá už dávno predtým ako nám prišla oficiálna pozvánka, a keď nám potom naozaj prišla, tak som bez váhania tri sekundy na to potvrdila svoju účasť v domnení, že tak určite urobia všetci. Ach, ako veľmi som sa mýlila... Z môjho tímu sme tam nakoniec šli len tri, ja a dve Zuzky, plus ešte náš (dnes už bývalý) team leader. Chápem, že nie všetci chcú svoj voľný čas tráviť na firemnej akcii, ale aj tak mi na chvíľu bolo ľúto, že na mojom prvom firemnom večierku nebudú osoby, ktoré som si za posledné mesiace tak obľúbila.

Dodnes sa smejem na tom, ako sme si so Zuzkou hovorili, že o desiatej ideme určite domov a potom zrazu bolo pol jedenástej, jedenásť, pol dvanástej, atď. a Zuzka nie nie odísť z parketu, však Zuzi? :P Ja na tom tiež nesiem svoj podiel viny :D Zaujímalo by ma, kto mal ten úžasný nápad mať večierok vo štvrtok večer, keď v piatok ráno musí ísť človek potom do práce.

My so Zuzkou sme nakoniec odchádzali okolo jednej a to nás náš team leader nechcel pustiť, vraj kam by sme chodili, že noc je ešte mladá, alebo niečo na ten štýl :D Pozerám na neho, že: "Jurko, ja musím byť o ôsmej v práci, ráno sme na calloch len ja a Ľubka." A on na to, že: "Prosím Ťa, pokojne príď neskôr. Myslíš si, že ja budem v práci na ôsmu? Nebudem Vám kričať, že dievčatá máme tam callik a necháme ich spadnúť." :D Len som sa zasmiala, že či mi to dá aj písomne :D

For those that don't know, moja pracovná doba sa oficiálne začína o 8:00. Domov som v ten večer prišla asi o pol druhej, kým som šla spať boli dve a keď som si mala nastaviť budík na 6:20 kedy obyčajne vstávam, tak mi bolo jasné, že nevstanem ani keby som neviem ako chcela. Len tak medzi nami, v piatok ráno som nakoniec do práce prišla 8:45. So much for being a good girl :P

Ale tak stálo to za to. Aj napriek tomu, že sa nám z večere ušli už len zvyšky a až spätne z fotiek som zistila, čo sa vlastne podávalo, a že som domov išla o jednej v noci pešo a bosá, pretože po 18 hodinách v opätkoch to už v topánkach naozaj nešlo :D Kto už len v decembri chodí v noci bosý po vonku? Nikto. Alebo možno blázni? V tom prípade blázni a ja :D A potom sa čudujem, že som chorá, pche :D Len žartujem, s tým to nemôže mať nič spoločné keďže to už bolo dávno :)

Ako tak pozerám na oficiálny výber fotiek (a rovnako aj na zvyšné fotky, ku ktorým majú prístup len privilegované osoby, rozumej ja), tak zisťujem, že sa nachádzam na oveľa viacej fotkách, než som si pôvodne myslela :) Čím to asi tak bude :P *winks at Mr. Handsome Photographer* Tu je na ukážku zopár z tých slušnejších ;)


Me and my Suzilicious ♡

Marek z UK, Zuzka od nas, náš team leader Jurko, Lucka z UK, Suzi a ja :)

Po mojej pravici aj ľavici Zuzky z môjho tímu :D

Zmeska Italy, UK, 1DD a nášho CERka :)

Vedľa mňa v červenom moja nová team leaderka Ivet, ktorej som v ten večer robila účes ;)

A ešte posledná foto, ktorej predchádzala nasledovná story: 
Zuzka: "Poďme sa ešte odfotiť spolu na kresle!"
 Ja: "Zuzi, ja už sa nevládzem usmievať..." 
Mr. Handsome Photographer: "Prekrásne sa usmievaš." 
Zuzka: "Však? Nechceš jej číslo?" :D 


Čo dodať, moja wing lady bola v ten večer full in action :D
And what happened next? :)

Well, that's a secret I'll never tell ♡
xoxo

your Libra Girl :P

Saturday, December 20, 2014

All I want for Christmas is... health ♡

Neviem ako Vy, ale ja som prvý deň svojej vianočnej dovolenky celý prespala. Od stredy som bola 3 dni na home office, lebo ma škrabalo v krku a pustila sa mi nádcha a kolegyne s team leaderkou mi prácu z domu doslova nanútili a už mi to postupne prechádzalo, lenže včera večer som potom 5 hodín cestovala vlakom domov na sviatky a tá cesta, resp. klíma vo vlaku ma úplne zničila :/

Po prebdenej noci som ráno skončila na pohotovosti a teraz namiesto stretávok s kamoškami ležím v posteli a snažím sa dať si dokopy žalúdok, aby som si mohla vziať všetky tie lieky, ktoré som ráno dostala. Po príchode od lekára som si totiž to dala antibiotikum na lačno a to mi spustilo nevoľnosť...  Ako keby mi nestačilo napuchnuté hrdlo, nádcha, teplota a krvácanie z nosa, všakže. To mám za to, že nepočúvam lekárov... "Jednu tabletku si dajte ráno po nemliečnych raňajkách." Keď ja som vôbec nebola hladná a nechcela som na ňu zabudnúť... :/

Oh well, shit happens. A to som si až dokým mi prišlo nevoľno hovorila, že deň to vyležím v posteli a bude dobre a potom ako som tak sedela v kúpeľni na zemi, neschopná vrátiť sa späť do postele, mi prišlo ľúto samej seba, že toto asi fakt nedám a môj optimizmus ma akosi opustil.

Tak som si na 10 minút poplakala a napísala všetkým blízkym, že mi nie je dobre a ruším všetky naše plány na najbližšie dni, posťažovala som sa komu sa dalo, čo som neurobila už ani neviem ako dlho a od únavy som niekedy okolo jednej poobede zaspala a zobudila sa pár minút pred ôsmou. Tomu hovorím produktívny deň :)

Pripomína mi to október a Paríž. Vtedy som tiež letela na dovolenku s kufrom plným antibiotík, pamätáte? :D Naozaj musím byť počas každej dovolenky chorá? Niekto asi poriadne skúša moju trpezlivosť ako tak pozerám :) Alebo to bude tým, že ničnerobenie neprospieva môjmu zdraviu :D Inak si to naozaj neviem vysvetliť :P

V každom prípade sa momentálne cítim lepšie ako ráno a keďže verím, že všetko zlé je na niečo dobré, tak rozmýšľam na čo je asi dobré toto všetko.... Zatiaľ mi napadá len jeden dôvod. Ticho. Je u nás doma úplne ticho. Žiadne hádky ani krik. Tak to tu pár dní pred Vianocami ešte nebolo :) Naši sú vždy v strese, že nemáme upratané, že nemajú nakúpené darčeky, že nie je napečené a milión iných zbytočností. Dnes tiež mali také pokusy a potom som sa im úplne bez hlasu snažila naznačiť, že mi praská hlava keď kričia, tak aby s tým prestali a oni naozaj prestali. Neuveriteľné.

Ak je moje zdravie cena, ktorú musím zaplatiť za Vianoce bez stresu, tak potom OK. 
S tým dokážem žiť :)

Tiež som od našich dostala predčasne svoj vianočný darček :D Kúpili mi mega fluffly biele pyžamo, ktoré má na kapucni niečo ako tváričku zajka ale cítim sa v tom skôr ako ovečka :D Napadlo im, že by sa mi asi hodilo už teraz keď som chorá lebo je teplé a hebké ♡ Predvčerom som akurát hovorila, že od našich určite dostanem niečo infantilné ako každý rok a vidíte, mala som pravdu :D Ale nesťažujem si, lebo je mi v ňom naozaj pohodlne :P

Už len pre tú srandu sa Vám v ňom pokúsim odfotiť. Gimme a second :D


Akurát pozerám, že to asi nebude ani zajko, ani ovečka ale asi skôr sova alebo žeby dáky hybrid??? :D

Práve sa naši vrátili domov od starkej a ocino mi priniesol živý stromček! ♡ V živote sme na Vianoce nemali živý stromček! Podľa nás všetkých totiž to príroda patrí do lesa ale aj tak som ho vždy chcela a som šťastná, že aspoň raz v živote zažijem ten pocit :) Pozerám, že táto moja choroba má zrazu hneď viac pozitív, ako keď som pred hodinou začala písať tento príspevok :)

Nakoniec to ešte budú tie najlepšie sviatky na svete a s odstupom času sa ešte budem smiať na tom, ako som sa tu dnes sťažovala pre hlúposti. Typically me :P

Tuesday, December 9, 2014

Decembrový update ♡

Ahojte zlatíčka moje ♡

Menovite Lenny, Muškátik a Jožko, lebo neviem o nikom inom kto číta tieto riadky, ale keby náhodou áno, tak to zlatíčko pokojne patrí aj ostatným :)

Len som Vám v krátkosti chcela povedať, že som ešte stále v predvianočnej nálade a mega šťastná a príliš zaneprázdnená na dlhé reči, ale o zopár noviniek sa s Vami predsa len podelím :)

Minulý týždeň vo štvrtok sme v práci mali Vianočný večierok, o ktorom Vám napíšem neskôr keď mi Mr. Handsome Photographer donesie fotky, zajtra sa chystáme na Vianočné trhy a budúci týždeň chcem usporiadať taký mini Vianočný večierok pre moje kolegyne u mňa na byte, takže ako vidíte december je samá vianočná akcia :D Klasika, no nie? A to ani nehovorím o tom, že v sobotu je Lucie :)

Inak tento rok som musela byť veľmi dobrá lebo som dostala až 3 Mikulášske balíčky a keď nezabudnem tak Vám zajtra v práci odfotím tú kopu sladkostí, ktorú škrečkujem v mojom pracovnom stole. Odpadnete :D

Čo mi pripomína, že by som si mala zbaliť zrkadlovku do kabelky skôr než na to zabudnem. Dnes sme sa dozvedeli, že náš team leader nám v piatok odchádza a na poslednú chvíľu mu chceme dať vyvolať aspoň našu spoločnú fotku, preto zajtra ráno organizujeme menšie fotenie a ja mám na starosti foťák, so if I screw up, everyone will be effed up, if you know what I mean :D
 
O čom som hovorila predtým? Oslavy, trhy, Vianoce... už ani neviem ale nevadí :) 

Ach áno, chcela som Vám spomenúť ešte 2 veci:

U nás v práci sa v tomto období organizujú rôzne dobročinné a charitatívne činnosti a jedným z nich je tzv. Stromček želaní, ktorý sme mali asi dva týždne vystavený vo vstupnej hale a z ktorého sme si mohli zobrať papierového snehuliaka so želaním detí z detského domova a splniť im toto želanie. Asi na základe cenovej relácie boli rozdelené medzi skupinové a individuálne darčeky. Mne sa zapáčilo želanie 17 ročnej Lucky, ktoré síce bolo v kategórii skupinového darčeka ale ako povedal kolega: "Ak si trúfaš, pokojne si ho vezmi sama", a tak nebolo o čom ;)

Darček som už dávno kúpila a odovzdala zodpovednej osobe v našej firme, ktorá zbiera všetky dačeky a bohužiaľ ho nemám odfotený, ale ak by Vás to zaujímalo, tak Lucka si želala nákupnú poukážku na oblečenie a laky na nechty a ja som jej k tomu pribalila ešte aj menšie prekvapenie, tak dúfam, že sa jej bude páčiť ♡ Neviem či nám potom deti odpíšu na naše odkazy ale ak áno, tak sa oň s Vami podelím :)

Vraj deti, ale som im dala :D Lucka má predsa sedemnásť, tak teda deti a mladé slečny a páni. Hneď je to lepšie :) Škoda, že neuvidím jej pohľad, keď si ho rozbalí, to mám na darovaní úplne najradšej, ale prežijem to :D

Nedelím sa s Vami o tento príbeh preto, aby som sa vystatovala, že "aha aká som úžasná, keď pomáham druhým". Túžila som po niečom takom už roky a obzvlášť v poslednej dobe, pretože mám až neuveriteľne veľké šťastie, hlavne čo sa financií týka a cítila som vnútornú potrebu odovzdať moje šťastie ďalej.

Nie, nevyhrala som milión v Športke, ale cítim sa ako keby áno :D Nedáva to zmysel, ja viem, ja viem, ale tak to skrátka cítim. Len pár ľudí vie o tom, že kade chodím nachádzam peniaze. Len tak na ulici. Neuveriteľné, ale je to tak :) Oplatí sa všade chodiť peši, čo Vám poviem :D

Začalo to pred odletom do Paríža kedy som po ceste do práce našla 10 eurovú bankovku, potom v Paríži som našla 5 eur v drobných, 20 eurovú bankovku v Disneylande pri hrade... naposledy to bola eurová minca na zastávke. Hovorím, že milión to nie je ale aj tak sa mi to zdá vyť viac než dosť.

Vrátila by som ich pôvodným majiteľom ale vypátrať ich by asi bola mission imspossible... a keďže si nemyslím, že patria mne a do toho všetkého prišiel E-Mail o Stromčeku želaní, pre mňa to bolo niečo ako znamenie :) Už len samotný fakt, že na ako prvé v zozname mi padol zrak na meno mojej menovkyne ♡ If that's not a sign, then I don't know what is.

Druhá vec, o ktorú som sa chcela podeliť, aby ste si nemysleli, že som príliš dobrá pre tento svet ako hovorí moja kolegyňa Natálka, tak len pre info som včera vo firemnej vianočnej lotérii vyhrala 10 eurovú poukážku na nákup v Auparku a totálne sebecky ju celú miniem len a len na seba! Ale že úplne celú a bez jedinej výčitky svedomia :P Tak a teraz naozaj neviem prečo som na Mikuláša dostala všetky tie balíčky :D Niekto by mi ich mal prísť skonfiškovať :P


Kým sa pustím do večerného čítania, ešte som mojej Lenny sľúbila, že jej pošlem foto adventného kalendárika / pohľadnice, ktorú som si od nej cez víkend našla v schránke, aby videla, čo sa skrýva pod jednotlivými okienkami so here you go, darling ♡

Moje prvé tohtoročné Vianočné pohľadnice: od Ging Ging z New Yorku a od Lenušky z Luxmburgu ♡

And this is what it looks like so far :)
I will post more christmasy updates soon, hopefully :)
*fingers crossed*